Březen 2015

happy!

26. března 2015 v 20:39 | alexandra. |  others
Bola som na talentových skúškach...
Hrozne som sa bála že to nespravím...
Deň po skúškach som pozerala výsledky...
A...
Prijali ma !!!
Bola som siedma z 18. nad čiarou + nejakých 10 pod čiarou...

Ani si neviete predstaviť ako som sa cítila keď som si našla svoj kód pod ktorým som bola registrovaná s poznámkou "prijatá". Začala som úplne vážne skákať od radosti a kričať.
To je tak keď príjmu človeka na druhú najlepšiu umeleckú školu na SR..
Je mi síce úplne jedno že či je najlepšia alebo druhá najlepšia alebo vôbec nie je. Tí ľudia, tá škola a to všetko je dokonalé. Keď som prechádzala po chodbách mala som pocit že konečne som tam kam patrím. Kde sa ľudia neboja vyjadriť to čo cítia a dať to na plátno. Kde sa ľudia neboja robiť šialené veci ako je napríklad zvláštny strih alebo fialové vlasy. Niečo také som nepoznala a vo svojom okolí som iba mala ľudí ktorý sa báli urobiť niečo také.
Na moje prekvapenie bolo tam až priveľa chalanov na to ako som si to predstavovala.

Myslela som že som to celé dokazila...
Z testu zo všeobecného prehľadu (anj, sjl, dej, mat) -> 3
Z kresby zátišia uhlíkom -> 1
Z figurálnej kompozície -> 4 (to som totálne dokazila :D nevadí...)
Z navrhovania bilboardu na kultúrne podujatie -> 1
+ body za prospech z 8. ročníka a 9.ročníka polrok
p.s: ďakujem všetkým ktorý mi držali palce a mysleli na mňa... či už príbuzní alebo aj niektorý z vás ☺☺

ehm...

24. března 2015 v 16:59 | alexandra. |  others
Neviem či som to už spomínala...ale zajtra a pozajtra (streda a štvrtok) ma čakajú talentové skúšky na umeleckých školách. Som z toho totálne vystresovaná ako ešte nikdy asi. Bojím sa že práve vtedy ma nenapadne žiadna inšpirácia. A bojím sa že na to vôbec nemám.
Bude to tak trochu výzva. Idem tam sama, nikoho tam nepoznám a je to dosť ďaleko.
Ani neviem čo presne mám od toho očakávať...
Pevne dúfam že to zvládnem ☺. Držte mi palce...

P.S: Veeeľmi ma potešili vaše množstvo komentárov k minulému článku, pre niekoho možno len maličkosť a samozrejmosť pre mňa to znamená vždy veľa a vždy ma to poteší ☺. ďakujem.


quotes #4

19. března 2015 v 19:57 | alexandra. |  quotes
"I nešťastia majú pozitívne stránky: dodávajú nám spoznať skutočných priateľov." - Honoré De Balzac

"Nie každý, kto blúdi je stratený."- J.R.R.Tolkien

"Život jednotlivca je z celkového pohľadu vlastne vždy tragédiou, ale v detailoch má ráz komédie." - J.R.R.Tolkien

"Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej."- Stephen W. Hawking

"Fantázia je dôležitejšia než vedenie."- Albert Einstein

"Ten, kto kradne naše sny, ten nás zabíja."- Konfucius

"Mudrc hľadá všetko v sebe, nerozumný človek všetko v druhom."- Konfucius

"Práve tomu, kto by dokázal celý život niekoho milovať, to nie je dopriané." - Edmondo De Amicis

"To je v podstate môj dojem zo života… je plný samoty, biedy, utrpenia a nešťastia - a všetko to nejako veľmi rýchlo skončí."- Woody Allen

"My, ženy, potrebujeme krásu, aby nás muži milovali a hlúposť, aby sme milovali my ich."-Michail Jurjevič Lermontov

one word TAG

16. března 2015 v 21:30 | alexandra. |  tags
Aneb. "Jedno slovo TAG". Tento tag je rýchly a ľahký a preto som sa rozhodla ho urobiť. Keďže ma bohužiaľ nenapadol námet na článok. Myslím že ho každý pozná a vie o čo ide. Tak hurá na celý článok...

month...

13. března 2015 v 17:36 | alexandra. |  others
Po mesiaci sa vraciam s5. Nemala som čas na blog, a ani nemám čas len som sa chcela ohlásiť že nie som mŕtva. Za ten mesiac sa skoro nič nezmenilo... Len som o mesiac bližšie ku talentovkám na stredné školy ktoré mám za dva týždne, taktiež som oveľa bližšie k monitoru.
Blog nechcem zrušiť aj keď viem že sem nechodím. Občas si dúfam nájdem čas. Chcela by som to tu ešte nejako obnoviť keď je to tu také trochu zastarené. A možno to stihnem ešte dnes.

Čo vám tu budem rozprávať len tak do prázdna. Za posledný týždeň som sa nervovo zrútila kvôli maličkosti. Celý čas som hnev len držala v sebe a keď sa "pohár naplnil" a pretiekol tak som sa zosypala. Totálne som sa zosypala. Že vraj ten vzťah ma len ničí. Že vraj si ma neváži... Ja stále (možno naivne) verím že sa zmení. Áno mení sa. Týždeň vydrží byť v pohode a potom to je zas ako pred tým... a zas sa napraví a zas ma sklame. Ale stále ho ľúbim a chlapec, ktorý by si ma vážil a je dokonalý tak ho neľúbim. Tie myšlienky ma neustále prenasledujú. Je to zvláštne. Asi som len hlúpa.
Týždeň...jedna krabička, druhá, tretia... Už len od zúfalstva a od nervov. Čakám kedy ma zas niečo prekvapí. Nejem poriadne. Doma sa neustále hádam s rodičmi. Pred 3 mesiacmi to bolo inak.
Stále som v 3 mesačnom vzťahu s chlapcom ktorý nie je zlý ale občas by som chcela aby sa choval inak. Asi chcem príliš veľa. Práve keď som ho potrebovala tak tu bohužiaľ pre mňa nebol. Chcem len toľko aby tu bol vždy pre mňa keď to potrebujem, ľúbil ma.
Myslí si že som neustále šťastná a nemám problémy. Mám pocit že ma absolútne nepozná.

Ale radšej nech ľudia žijú v ilúzii že som šťastná ako keby som musela im rozprávať o svojich problémoch ktoré by možno ani nepovažovali za problémy a vysmiali by ma. Preto som radšej tá osoba s falošným úsmevom a "bez problémov a starostí". Ja už nežijem...už len uboho prežívam.

P.S: ospravedlňujem sa že som vás takto zaťažila svojimi problémami ale potrebovala som to už niekde dať von.